Týchto pár ľudí nazývam "Bezákologovia". Ako je už z ich pomenovania zjavné, sú to ľudia, ktorí sa po odvolaní biskupa Bezáka, teraz už emeritným pápežom, všemocne stavali na jeho obranu. Nechcem vôbec hodnotiť činy pána biskupa. Nakoniec, ani mi to neprináleží. Chcem len povedať, že ľudia, ktorí kritizovali rozhodnutie vtedajšej hlavy Cirkvi - pápeža Benedikta, sa dnes doslova "odbavujú" v rôznych médiách na tom, aký bude František skvelým duchovným vodcom. Tí ľudia, ktorí vlastne popierali správnosť rozhodnutia hlavy Cirkvi, dnes oslavujú gestá a názory novej hlavy. Možno je to len moje zdanie, ale pripadá mi to ako schizofrénia. Obzvláš, keď sú to kňazi.
Každý kňaz pri svojej kňazskej vysviacke sľubuje vernosť a poslušnosť svojmu biskupovi. Pre mňa to znamená, že zároveň sľubujú vernosť a poslušnosť aj pápežovi. Pripúšťam, že vernosť a poslušnosť nemusí automaticky znamenať aj mlčanlivosť. Znamená to však pre mňa určite úctu. Úctu, ktorú nevyjadrujem tak, že prepieram rozhodnutia svojho šéfa v rôznych (často zvrátených a bulvárnych) médiách, ale pokorne prijímam jeho rozhodnutia s tým, že verím, že koná v tej najlepšej vôli a po tom najdôkladnejšom posúdení danej situácie, akého je len schopný.
Okrem toho, že "Bezákologovia" pre mňa znamenajú stav schizofrénie v otázke poslušnosti hlave katolíckej cirkvi, udivuje ma aj ich rozhorčenie nad pravidlami kontaktu z médiami, ktoré nedávno biskupská konferencia zaviedla. A čudujú sa. Ja sa veru vôbec nečudujem. Čudujem sa, že už skôr neprišla takáto reakcia zo strany biskupov na Slovensku. Po tom čo všetko stihli narozprávať v médiách, by som už dávno súhlasil, aby im boli nielen zakázané vystúpenia pred novinármi, ale tiež aby im boli zakázané kázne počas ich svätých omší.
Ctím si každého kňaza a ostávam v dôvere, že ani jeden úmyselne nepodkopáva autoritu svojho biskupa a tiež pápeža. Napokon som rád, že drvivá väčšina našich katolíckych kňazov ostáva pri zdravom rozume a najmä ostáva verná tomu prečo sa rozhodla vykonávať svoje poslanie.