Juraj Široký, predseda zväzu to odôvodnil takto: "Výkonný výbor sa rozhodol nepredĺžiť zmluvu s Petrom Šťastným. V čase, keď sme angažovali Petra, sme boli presvedčení, že môže priniesť pre slovenskú reprezentáciu niečo pozitívne. Ten prínos, ktorý by mal teraz od neho prísť, si vieme zabezpečiť sami." Tréner František Hossa povedal: " Mimochodom, čo sa týka práce Petra Šťastného - zdá sa mi výstižná charakteristika, že v jeho prípade sa nedá sadieť na dvoch stoličkách - byť v politike aj pri hokejovej reprezentácii."
To sú názory ľudí priamo z "ohniska" reprezentácie. Viem, že oni do toho vidia a vedia aké vzťahy sú medzi nimi a Petrom Šťastným. Zdá sa mi to však trochu nevďačné voči tomuto človeku. Peter Šťastný urobil kus roboty pri reprezentácii. V čase, keď hráči zo zámoria neboli veľmi ochotní prísť reprezentovať (to je jedno z akých príčin), mali apatiu voči nášmu týmu, pán Šťastný ich dokázal presvedčiť o správnosti prísť a pomôcť národu. Zdalo sa mi, že vtedy im bol Peter veľmi dobrý a žiadaný. Zrazu, keď je už situácia v poriadku a hráči radi prídu aj bez prehovárania, už je zbytočný a nemá pre nich prínos.
Nechcem, aby to vyznelo tak, že Peter Šťastný by mal teraz z vďačnosti ostať pri reprezentácii až do smrti. Nepáči sa mi však ako o ňom hovoria, že je nepotrebný a nikde nepočuť ani slovko vďaky. Viac by sa mi páčilo keby povedali: " Peter vďaka! Urobil si kus práce, máš veľký podiel na úspechoch reprezentačného mužstva Slovenska. Tvoja práca je však už skončená. To čo sme od Teba chceli si splnil na jednotku. Viac už s Tebou na teraz nepočítame. Zmluva sa Ti končí a nepredlžujeme Ti ju."
Stačilo by tak málo. Povedať vďaka a povedať to aj pred ľuďmi. Myslím, že by si to zaslúžil a aj by ho to potešilo.
Vyjadrenia Juraja Širokého a Františka Hossu sú prebraté z denníka SME 9.3.2006.